Najlepšie sa robilo v Trhanovej, trať 160 (časť 2/2)

Neskôr, pri fotení v tejto oblasti, som postrehol s akým úsilím sa vlaky šplhajú do tohto stúpania a ako sa vytie motorov rozlieha okolitými lesmi.

Súčasné normatívy hmotností v ZCP 115 pre rok 2022

Dostávame sa do Lovinobane. Tu sa nachádzala vlečka magnezitky. V nej sa vyrábali tehly určené na výmurovku vysokých pecí. Vlečku obsluhovali dáke podnikové rušne no typy neviem, ono keď sme robili posun my, tak oni boli odstavené bokom čiže väčšinou som ich nevidel. My sme len pristavili vozne do vlečky, plné vytiahli von a v stanici ich rozhádzali. No a samozrejme ešte pár vozňov na manipulačnú koľaj. Takže vypínam živáka a posun môže začať. Čo je to živák? No to je vlastne tlačidlo bdelosti. Živák mal tri režimy, VYPNUTÝ, vtedy si nedokázal stroj rozbehnúť, ZAPNUTÝ, ten sa používal na šírej trati a režim POSTRK, ten sa používal na postrku alebo pri posune aby si nemusel stále stláčať. Takže pred posunom som ho vypol, teda prepol do režimu postrk a posunovalo sa. Po ukončení posunu som ho opäť zapol. A ak som ho zabudol zapnúť? Tak by som bol ľahší o 50 korún, na páske rýchlomeru to bolo zaznamenané a pri jej kontrole by ťa pokuta neminula. Ďalej sú Podrečany. V Podrečanoch bola iba vlečka do bane. Tu sa ťažila hornina určená pre lovinobanskú magnezitku. Vlečku obsluhoval akýsi kocúr, no vytiahnuť plné vozne a pristaviť prázdne sme museli my. Plné sa potom brali spiatočným manipulákom do Lovinobane.

Lovinobaňa je na hranici môjho akčného rádiusu, hranici ochoty a lenivosti. Prvé dokumentovanie som absolvoval na bicykli, vtedy som zachytil objektívom len železničné objekty statického charakteru, do záberu sa priplietol aj košický rýchlik, ktorého strojvodca mi venoval pozdrav. Tu by som sa rád zastavil a vyjadril vďaku všetkým tým, ktorí mali pre mňa pochopenie pri fotografovaní, boli mi nápomocní s rôznymi informáciami alebo ma pozdravili píšťalou či trúbkou na stroji, ktorý viedli. Bohužiaľ, materiál ktorý som vytvoril nebol vždy vhodný na publikovanie a tak sa niektorí v tejto reportáži možno nenájdu, no väčšinu zdraviacich som sa snažil zahrnúť, aj preto tu nájdete fotografie slabšej kvality. Inak je Lovinobaňa tichou stanicou, kde by sme postrkové šesťkoláky hľadali len ťažko, dochádza tu hlavne ku križovaniu vlakov. Jediný rozruch tu spôsobuje momentálne len výstavba R2. Čo sa vlečky magnezitky týka, je nepoužívaná, no na likvidáciu to zatiaľ nevypadá. Ďalšou výhybňou na trati sú Podrečany. V Podrečanoch som nadobudol dojem, že som v džungli. Po zdokumentovaní dopravne, už neexistujúcej vlečky a zistení, že závory tu sú stále mechanické, no s vymeneným brvnom, som skúšal vyfotiť aj nejaké vlaky, no vďaka nepriazni svetla to išlo len veľmi ťažko.

Popoludňajší Mn 83300 v Kriváni

Ideme ďalej, nasledujú Tomášovce. Manipulačná koľaj s rampou a dve vlečky. Prvá patrila agru - sklady umelých hnojív. Druhá patrila Kerku, to bolo zamerané na výrobu kameninových rúr, obkladačiek a dlažby. Túto vlečku obsluhoval stroj miestnymi označovaný ako gébuska. No keď sa v Kerku rozbehli tak spravili aj ucelenú súpravu pre Pn vlak a to mohol byť v tej dobe problém. Dakedy išiel jeden nákladný vlak za druhým, čiže sa kľudne mohlo stať, že sa na rušni vymenili aj dve čaty kým vlak odišiel zo stanice pretože nebola voľná vlakové cesta. To že stál by nebol taký problém, keby nemusel stále bežať motor. Pri cé-nule to až taký problém nebol, s jej nádržou si mohol točiť motor aj dva dni, no ak si mal sergeja, ktorý mal síce výkon ale aj spotrebu... Prečo sa nemohol motor vypnúť? Po zostavení vlaku sa musela urobiť úplná skúška brzdy, na to bolo treba rušeň, ktorý natlačí do súpravy vzduch, a to sa dalo len s naštartovaným motorom. No a ak sa táto skúška spravila tak vlak bol pripravený na odchod, čiže nebol dôvod na vypnutie motora, druhým faktom je, že ak motor na mašine nebežal viac ako hodinu tuším, tak úplná skúška  brzdy sa musela robiť znova. V tej dobe proste záležalo čím bol daný vlak ložený, podľa toho dispečer posielal výpravcom čísla vlakov, ktoré majú uprednostniť. Zase na manipulákoch sa to nestávalo, ten mohol meškať pár hodín, ale do cieľa sa dostal vždy „včas“, tam išlo totiž aj o hodiny strojvodcu.

Tomášovce sú po dlhej dobe ďalšou dopravňou, kde je vlečka v súčasnosti obsluhovaná manipulákom. Manipulák sem chodí z Lučenca. Mne sa podarilo zdokumentovať len ten poludňajší, no náplň práce všetkých párov bude asi podobná. Práca spočíva vo vytiahnutí prázdnych klanicových vozňov a vozňov s kontajnermi z vlečky a pristavení vozňov do vlečky. Vozne s kontajnermi so štiepkou sa zbierajú na druhej koľaji kde je z nich tvorená ucelená súprava nákladného vlaku. Prázdne klanicové vozne sú odvážané manipulákom do Lučenca, kde je aj z nich tvorená súprava nákladného vlaku. V minulosti sa aj táto súprava tvorila v Tomášovciach, no z priestorových dôvod sa od toho upustilo. Za zmienku však stojí aj druhá vlečka, vlečka do agra, ktorá sa dnes nepoužíva. Tá v skutočnosti vedie len popri agre ku rampe, kde prebiehala manipulácia a koľaj končí niekde pod cestou do podniku. V skutočnosti však pôvodne nešlo o vlečku ale o Tomášovskú spojku prepájajúcu Tomášovce s Veľkou Vsou a traťou do Poltára. Vybudovaná bola kvôli udalostiam z vojnových rokov. Krátko po vojne bola spojka zrušená vďaka strate svojho významu a ostala z nej len táto vlečková koľaj.

Cestovný harmonogram Mn vlaku v ZCP 115 pre rok 2022

Za Tomášovcami nás čaká ďalšia práca hneď v Lučenci. V lučeneckej stanici sa nachádzala staničná záloha, ktorá do značnej miery vykonala prácu, ktorú by sme inak museli robiť my – posun s vozňami z mestských vlečiek, posun po stanici, no samozrejme časť práce ostala aj na manipulák, minimálne odstavenie lučeneckých vozňov a pribranie fiľakovských. Sme už skoro v cieli cesty a zatiaľ sa nestalo nič zaujímavé. Zaujímavosti na železnici nie sú prípustné a obzvlášť nie na hlavnej trati a chváliť sa s niektorými príhodami nie je práve najvhodnejšie. Vyrážame z Lučenca a pred nami už len Fiľakovo. Vo Fiľakove bola takisto staničná záloha. No tu bolo pre nás práce viac. Bola tu totiž vlečka Kovosmaltu, v ktorom vyrábali hrnce. Vždy ma udivovalo koľko nepodarkov sa tu zároveň vyprodukovalo, či už chybné výlisky, alebo chybne smaltované hrnce, a toho boli plné vozne. Vlečka smaltovne mala svoj rušeň, no vozne sme opäť museli pristaviť my. Až potom som odstavil súpravu a rušeň. Vlakvedúci išiel vybavovať papierovačky do dopravnej kancelárie a ja odstaviť rušeň. Skontrolovať a dozbrojiť, druhé som však nerobil, čmeliak bez zbrojenia chodil aj polroka, samozrejme ak ho niekto nedojil. Vo fiľakovskom depe sa aj tak zle zbrojilo, pomaly tam tiekla nafta.

Do Lučenca som kedysi chodieval pravidelne, no tie časy sú už preč, ostalo len pár fotografií z nedávnej minulosti, spomienka na depo a v ňom stojaceho hurvínka, a pocit nezvyku na vynovené nástupné plochy. Za takéhoto rozpoloženia som sa v čase osláv SNP vybral dokumentovať stanicu v Lučenci. Proste zvíťazila túžba dokončiť memoáre nad uctením si pamiatky. Lučenecká stanica však nesklamala a v tento sviatočný deň bola v rámci možností plná vlakov. A tak sa mi v priebehu dopoludnia podarilo zozbierať všetky vytýčené fotografie vrátane manipuláku do Tomášoviec, na ktorý je nasadzovaná miestna staničná záloha.

Mn 83312 v Tomášovciach počas posunu

Koniec šichty, v podstate áno, no ešte ma čaká párový manipulák späť. Po trinástich až pätnástich hodinách, zvyčajne pätnástich, nasledovalo aspoň šesť hodín odpočinku – vkuse som totiž mohol viesť rušeň 15 hodín, potom musela nasledovať šesť hodinová prestávka. Tú som vo Fiľakove prespal v katakombách, tak som volal nocľaháreň. Stará nocľaháreň bola asi taká, že keď som si išiel ľahnúť, do piecky som priložil uhlie a zhasol svetlo, iba keď tu vidím, že sa za pieckou svieti. Idem sa pozrieť a piecka deravá. Neskôr sme spávali v depe. Po krátkom odpočinku teda znovu k manipuláku. Rovnaký stroj, ten som pred spiatočnou cestou otočil na triangli, no nová súprava a nová čata. Súpravu opäť pripravila staničná záloha. Nedá mi ešte na koniec nespomenúť môj prvý fiľakovský manipulák. Miesto zvolenskej čaty som ho robil s fiľakovskou. Vravel som si, že s Maďarmi to teda bude, neskôr vysvitlo, že fiľakovské čaty boli poctivejšie a občas aj spoľahlivejšie ako tie zvolenské.

Fiľakovo je koncovou stanicou nášho príbehu. Stále sa tu nachádza depo, v ktorom prebieha údržba motorákov nasadzovaných na osobné vlaky do Zvolena a Jesenského. Vedľa je vozňové depo pôsobiace pustým dojmom. Nachádza sa pri základni trianglu, ktorý za parnej prevádzky slúžil na otáčanie rušňov. Koľaj trianglu stále existuje, no kvôli nevyhovujúcemu stavu podvalov sa už nepoužíva. Čo patrí k minulosti je tiež vlečka do smaltovne, tá už neexistuje, koľaje boli vytrhané. V stanici je možné zachytiť hlavne osobné vlaky a rýchliky. Nákladné vlaky ju obchádzajú spojkou medzi Fiľakovom stavadlom III a výhybňou Urbánka, jediný nákladný vlak, ktorý by sa tu dal zdokumentovať je pár manipulákov Plešivec – Lučenec, ktorý je však vedený v noci. Aj preto som pri dokumentácii nákladnej dopravy pristúpil k fotografovaniu vo Fiľakove zastávke, snáď mi to čitateľ odpustí.

Jeden z párov Mn vlakov na trase Lučenec – Tomášovce v ZCP 115 pre rok 2022

Na záver pripájam pár fotografií vlakov z Detvy, miesta možno nie sú atraktívne, no tu je pre mňa trať najprístupnejšia, preto práve odtiaľto pochádza väčšia časť dokumentácie prevádzky na trati, hoci toto miesto v príbehu manipulákov nefiguruje. Zároveň som do fotodokumentácie zahrnul aj ostatné zastávky na trati, ktoré pre naše putovanie nemali význam, no patria ku tejto trati. Dúfam, že tento článok svojou troškou prispeje k zdokumentovaniu železničnej dopravy na Slovensku a raz možno bude aj svedectvom toho ako to kedysi chodilo. Snáď bude budúcnosť našich železníc krajšia než je jej súčasnosť. Ešte raz všetkým ktorých som stretol ďakujem a dúfam, že čitateľ mi rozsiahlosť môjho diela odpustí.

Dĺžka sledovaného úseku trate Zvolen – Fiľakovo je skoro 70 kilometrov. Rozchod trate je 1435 mm, trať je neelektrifikovaná (okrem úseku Zvolen osobná stanica – Zvolen Východ). Osobné vlaky sú vedené na celom úseku, rovnako aj rýchliky stojace v staniciach Zvolen osobná stanica, Detva, Kriváň, Lučenec a Fiľakovo. Samozrejmosťou sú aj nákladné vlaky vrátane tých manipulačných. Manipulačné vlaky sú vedené v troch úsekoch podľa potreby vzhľadom na aktuálne požiadavky v nákladnej doprave.

Úvodná snímka: Výkoľajka na manipulačnej koľaji v Lovinobani